Vyhláška k zákonu o poľovníctve

VYHLÁŠKA

Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky

z 10. augusta 2009,

ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve

 

Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky podľa § 82 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) ustanovuje:

  • § 1

Predmet úpravy

Táto vyhláška ustanovuje podrobnosti o

  1. obsahu projektu samostatnej a uznanej zvernice podľa § 6 ods. 4 zákona a obsahu projektu samostatnej a uznanej bažantnice podľa § 7 ods. 4 zákona,
  2. zaradení poľovného revíru do kvalitatívnych tried a určovaní normovaných kmeňových stavov zveri, vekovej a pohlavnej štruktúre a chove zveri podľa § 8 zákona,
  3. obsahu evidencie zmlúv vlastníkov podľa § 12 zákona a zmlúv podľa § 13 zákona,
  4. ukazovateľoch na určenie kritérií chovnosti jednotlivých druhov raticovej zveri a vekovej kulminácie,
  5. poľovných oblastiach a poľovných lokalitách, chovateľských celkoch, obsahu štatútu poradných zborov a chovateľských rád, veľkoplošnom poľovníckom hospodárení podľa § 18 zákona, chovateľských prehliadkach a ich dokumentácii, kvalifikácii členov hodnotiteľskej komisie a obsahu jej činnosti, dokumentácii poľovníckych trofejí podľa § 23 zákona a bodových hodnotách významných poľovníckych trofejí podľa § 68 zákona,
  6. počte a druhu poľovníckych zariadení pre chov jednotlivých druhov zveri podľa § 26 ods. 1 písm. c) a i) zákona, druhu a množstve krmiva a spôsobe prikrmovania a množstve vnadísk a spôsobe vnadenia zveri § 26 ods. 1 písm. m),
  7. príprave a skúške odbornej spôsobilosti poľovníckej stráže podľa § 27 zákona,
  8. poľovníckom plánovaní, odborne spôsobilých osobách a ich kvalifikačných predpokladoch podľa § 6, 7 a 30 zákona,
  9. obsahu evidencie a dokumentácie vedenej užívateľom poľovného revíru, poľovníckej štatistike a obsahu informačného systému v poľovníctve podľa § 26 ods. 1 písm. i), j), k) a § 31 zákona,
  10. organizovaní, obsahu, vykonávaní a hodnotení poľovníckych skúšok, o kvalifikácii prednášateľov, členov skúšobnej komisie a o podrobnostiach pre praktickú prípravu a teoretickú prípravu uchádzačov poľovníckych skúšok podľa § 50 zákona,
  11. obsahu poľovného lístka, žiadosti o vydanie alebo predĺženie platnosti poľovného lístka podľa § 51 zákona, povolení na lov zveri podľa § 53 zákona,
  12. čase, spôsobe a podmienkach lovu zveri a povoleniach na lov zveri podľa § 55 až 57 zákona,
  13. osobitných spôsoboch lovu podľa § 60 a 61 zákona,
  14. druhoch skúšok poľovných psov, druhoch a kvalifikácii poľovne upotrebiteľných psov na používanie počas lovu, dohľadávania a ochrany zveri podľa § 63 a 65 zákona,
  15. značke, jej zakladaní, lístku o pôvode raticovej zveri, obstarávaní a distribúcii značiek, výdaji a evidencii značiek podľa § 64 zákona.

 

 

  • § 2

Účel uznanej zvernice

  1. Uznaná zvernica sa podľa účelu zriadenia schvaľuje ako:
  2. generačná zvernica,
  3. aklimatizačná zvernica,
  4. karanténna zvernica,
  5. prezimovacia zvernica,
  6. zvernica na výcvik a skúšky poľovných psov.
  7. Generačná zvernica je určená na šľachtenie zveri s vynikajúcimi genetickými vlastnosťami najmä z hľadiska celkovej kondície a trofejovej hodnoty, ktoré by sa mali uplatniť na zazverovanie vo voľných revíroch, ako aj vo zvernicových chovoch. Súčasťou jej technického vybavenia musí byť odchytové zariadenie.
  8. Aklimatizačná zvernica je určená na aklimatizáciu zveri pred vypustením do poľovného revíru, karanténna zvernica je určená na sledovanie zdravotného stavu alebo liečbu zveri. V poľovnom revíri je karanténna zvernica súčasne aklimatizačnou, z ktorej sa zver po jednom až dvoch mesiacoch po ozdravení vypustí do poľovného revíru. Ak je zriadená ako súčasť samostatnej zvernice, ide len o karanténnu zvernicu. Nakúpená zver pred vypustením do zvernice musí prejsť karanténou po dobu určenú veterinárnym lekárom.
  9. Prezimovacia zvernica je určená na prezimovanie zveri, ktorá sa po zimnom období opäť vypustí do voľného revíru. Súčasťou jej technického vybavenia musí byť aj odchytové zariadenie na vytriedenie jedincov vhodných na ďalší chov.
  10. Zvernica na výcvik a skúšky poľovných psov je zvernica, v ktorej sa chová len diviačia zver za účelom výcviku určených plemien poľovných psov na durenie diviačej zveri a na skúšky ich poľovnej upotrebiteľnosti v tejto disciplíne.
  • § 3

Obsah projektu zvernice a projektu bažantnice

  1. Projekt zvernice a projekt bažantnice obsahujú tieto časti:
  2. úvod
    1. úvodná správna a historická dokumentácia, ak existuje,
    2. poľovná oblasť, chovateľský celok,
    3. civilizačné negatívne faktory,
    4. výskyt zveri, vrátane predátorov,
    5. opis prírodných podmienok
      1. členitosť terénu, nadmorské výšky,
      2. geografické, geologické a hydrologické podmienky,
      3. klimatické podmienky,
      4. štruktúra poľovných pozemkov a ich obhospodarovanie,
      5. podmienky zaradenia do kvalitatívnej triedy
      6. údaje na zatriedenie do kvalitatívnej triedy,
      7. navrhovaný normovaný kmeňový stav jednotlivých druhov zveri,
      8. návrh cieľovej vekovej a pohlavnej štruktúry a návrhy na odlov,
      9. návrh biotechnických úprav
        1. lesotechnické opatrenia,
        2. agrotechnické opatrenia,
        3. technické zariadenia
          1. oplotenie,
          2. kŕmne zariadenia,
          3. posedy, úprava vodných zdrojov a tokov,
          4. ostatné poľovnícke zariadenia,
          5. kalkulácia potreby krmiva,
          6. zabezpečenie základného chovného stáda,
          7. ostatné návrhy a odporúčania,
            1. potreba poľovne upotrebiteľných psov,
            2. veterinárne opatrenia,
            3. záver,
            4. prílohy
              1. súpis pozemkov a plôch,
              2. plánované opatrenia na lesných pozemkoch a poľnohospodárskych pozemkoch, návrh úprav oproti lesnému hospodárskemu plánu,
              3. mapa poľovného hospodárenia.
              4. Súčasťou projektu môžu byť aj kalkulácia predpokladaných nákladov na zriadenie a  kalkulácia predpokladaných nákladov na prevádzku.

Poľovné oblasti a lokality

  • § 4
  1. Poľovné oblasti pre jeleniu zver, pre srnčiu zver a pre malú zver sú uvedené v prílohe č. 1.
  2. Poľovné lokality pre danieliu zver, pre mufloniu zver, pre kamzičiu zver a pre tetrova hlucháňa a tetrova holniaka sú uvedené v prílohe č. 1.
  3. Hranice poľovných oblastí a poľovných lokalít tvoria vonkajšie hranice poľovných revírov, ktoré sú v nich zaradené sú zobrazené v prílohe č. 1.
  • § 5

Obsah štatútov poradného zboru poľovnej oblasti, chovateľskej rady poľovnej lokality a chovateľského celku je uvedený v prílohe č. 2.

  • § 6
  1. Zaradenie poľovných revírov uznaných z lesných pozemkov, ktoré sú vhodné na chov raticovej zveri do kvalitatívnych tried, sa vykonáva podľa skupín lesných typov samostatne pre hlavný druh zveri, samostatne pre vedľajší druh prežúvavej zveri a samostatne pre diviačiu zver. Pre tretí a ďalší druh prežúvavej zveri sa poľovný revír nezaraďuje samostatne do kvalitatívnej triedy; normované kmeňové stavy tejto zveri sa určia na úkor prvých dvoch druhov prežúvavej zveri. Podmienky zaraďovania do kvalitatívnych tried sú uvedené v prílohe č. 3.
  2. Hlavným druhom zveri podľa odseku 1 je ten druh zveri, pre ktorý bola zriadená poľovná oblasť alebo lokalita.
  3. Vedľajším druhom zveri podľa odseku 1 je druh zveri, ktorý žije v príslušnej poľovnej oblasti alebo v poľovnej lokalite spolu s hlavným druhom zveri.
  4. Diviačia zver je vždy vedľajší druh zveri.

 

  • § 7
  1. Poľovné revíry, v ktorých sa jelenia zver, srnčia zver, danielia zver, muflonia zver a kamzičia zver chovajú ako hlavné druhy zveri a diviačia zver ako vedľajší druh zveri, možno zaradiť do štyroch kvalitatívnych tried.
  2. Pre druhy zveri uvedené v odseku 1 sa určujú normované kmeňové stavy v kusoch na 1 000 ha lesných pozemkov v poľovnom revíri a koeficient prírastku spôsobom uvedeným v prílohe č. 4.
  3. Koeficient prírastku predstavuje očakávaný prírastok z jarných kmeňových stavov príslušného druhu zveri pri zohľadnení strát zveri.
  4. V zaradení poľovného revíru, v ktorom sa chová viac druhov zveri do kvalitatívnej triedy sa určí, ktorý druh zveri je v tomto revíri hlavný, a to podľa poľovnej oblasti alebo poľovnej lokality, v ktorej sa poľovný revír nachádza. Normované kmeňové stavy ďalších druhov vedľajšej prežúvavej zveri sa určia podľa § 6 ods. 1. Prepočet tretieho a ďalšieho druhu prežúvavej zveri z hlavného druhu a z druhého druhu prežúvavej zveri sa vykoná podľa prílohy č. 4 tabuľka č. 3.
  • § 8

Kritériá na zaradenie zvernice do kvalitatívnej triedy a určenie normovaných kmeňových stavov jednotlivých druhov zveri chovaných vo zvernici sú uvedené v prílohe č. 5.

  • § 9
  1. Bažantnica sa zaraďuje do kvalitatívnej triedy podľa výmery lesných pozemkov a poľnohospodárskych pozemkov, zloženia a štruktúry porastov na nich, ako aj podľa výmery stromovej a krovitej zelene, ktorá sa v nich nachádza.
  2. Spôsob zaradenia do kvalitatívnej triedy a ustanovenie normovaných kmeňových stavov jednotlivých druhov zveri chovaných v bažantnici je uvedený v prílohe č. 5 tabuľka č. 2.
  • § 10
  1. Zaradenie poľovného revíru vytvoreného na poľovných pozemkoch, ktoré sú súčasťou poľnohospodárskych pozemkov a ktoré sa nachádzajú v poľovnej oblasti pre malú zver, do kvalitatívnej triedy pre srnčiu zver a pre malú zver sa vykonáva podľa bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek.
  2. Spôsob zaradenia do kvalitatívnej triedy podľa odseku 1 je uvedený v prílohe č. 5 bod 3.
  3. Poľovný revír nachádzajúci sa v poľovnej oblasti pre malú zver sa zaraďuje do kvalitatívnej triedy pre každý druh malej zveri a srnčiu zver samostatne na tej istej ploche.
  4. Malú zver možno chovať ako vedľajší druh zveri aj v poľovnom revíri nachádzajúcom sa v jelenej poľovnej oblasti alebo v srnčej poľovnej oblasti, ak sú v ňom vhodné prírodné podmienky na jej chov.
  • § 11
  1. Normované kmeňové stavy a koeficienty prírastku malej zveri a srnčej zveri chovanej v poľovnom revíri nachádzajúcom sa v poľovnej oblasti pre malú zver sa určujú v kusoch na 100 ha poľovných pozemkov.
  2. Spôsob určenia normovaných kmeňových stavov podľa odseku 1 je uvedený v prílohe č. 6.

Chovateľská prehliadka

  • § 12
  1. Hodnotenie kvality chovu zveri, plnenia schválených plánov chovu a lovu zveri a správnosti odstrelu trofejovej raticovej zveri vykonáva hodnotiteľská komisia podľa kritérií navrhnutých poradným zborom poľovnej oblasti.
  2. Pri meraní, vážení a vizuálnom posudzovaní znakov poľovníckej trofeje postupuje hodnotiteľská komisia podľa kritérií chovnosti schválených príslušným krajským lesným úradom a podľa bodovacích tabuliek uvedených v prílohe č. 7.
  • § 13
  1. Poľovnícke trofeje hodnotí
  2. ústredná hodnotiteľská komisia,
  3. obvodná hodnotiteľská komisia.
  4. Kvalifikačným predpokladom člena ústrednej hodnotiteľskej komisie je certifikát Medzinárodnej rady pre poľovníctvo a ochranu zveri o absolvovaní kurzu v hodnotení trofejí.
  5. Kvalifikačným predpokladom člena obvodnej hodnotiteľskej komisie (ďalej len „obvodná komisia“) je certifikát Slovenskej poľovníckej komory (ďalej len „komora“).
  • § 14
  1. Fotografickú dokumentáciu poľovníckej trofeje tvoria fotografie:
  2. trofeje s lebkou po vyvarení s rozmermi 13 cm x 18 cm z pohľadov spredu, z ľavej strany, z pravej strany,
  3. zobrazujúce spodný a bočný pohľad na chrup hornej čeľuste a horný pohľad na chrup dolnej čeľuste,
  4. uhynutého, uloveného chorého alebo poraneného celého jedinca trofejovej zveri alebo jeho zvyšku aj s trofejou.
  5. Dokumentáciu poľovníckej trofeje získanej cudzincom podľa § 19 ods. 3 zákona a trofeje podľa § 19 ods. 6 zákona tvorí fotografická dokumentácia podľa odseku 1 písm. a) a b) a bodovacia tabuľka poľovníckej trofeje podpísaná dvomi členmi obvodnej komisie a pri významnej poľovníckej trofeji podľa § 18 aj jedným členom ústrednej hodnotiteľskej komisie.
  • § 15
  1. Ústredná hodnotiteľská komisia vykonáva hodnotenie poľovníckych trofejí na národnej výstave alebo medzinárodnej výstave.
  2. Ak je posudzovaná trofej, ktorá hodnotením podľa § 12 ods. 2 môže dosiahnuť bodovú hodnotu na úrovni národného rekordu, musia ju posúdiť najmenej traja členovia ústrednej hodnotiteľskej komisie.
  • § 16
  1. Chovateľská prehliadka sa koná každoročne po skončení poľovníckej sezóny najneskôr do 31. marca. Na účely tejto vyhlášky sa poľovníckou sezónou rozumie obdobie od 1. marca do konca februára nasledujúceho roka.
  2. Na chovateľskú prehliadku sa predkladá poľovnícka trofej pochádzajúca zo zveri ulovenej a uhynutej v predchádzajúcej poľovníckej sezóne.
  3. Chovateľská prehliadka sa člení na časť hodnotiacu, ktorá je neverejná, a na časť výstavnú, ktorá je verejná.
  4. Organizátor chovateľskej prehliadky najneskôr 30 dní pred jej konaním oznámi užívateľom poľovných revírov termín konania chovateľskej prehliadky a určí termín a miesto predloženia poľovníckych trofejí a príslušnej dokumentácie.
  5. Užívateľ poľovného revíru najneskôr do 15 dní pred termínom konania chovateľskej prehliadky vyrozumie všetkých majiteľov trofejí o termíne chovateľskej prehliadky a termíne a mieste predloženia trofejí, ktoré majú byť predložené na chovateľskú prehliadku.
  6. Užívateľ poľovného revíru doručí v určenom termíne a na určené miesto menný zoznam majiteľov trofejí s adresami, riadne ošetrené a štítkami trofejí označené poľovnícke trofeje, záznam o love zveri, jej úhyne, označení a použití zveriny podľa prílohy č. 8.
  7. Užívateľ poľovného revíru, uhrádza náklady a má zodpovednosť za doručenie poľovníckej trofeje na chovateľskú prehliadku a jej prevzatie po skončení chovateľskej prehliadky.
  • § 17
  1. Za riadne ošetrenú poľovnícku trofej sa považuje poľovnícka trofej vyvarená, zbavená všetkých mäkkých častí a vybielená. Trofej ročného daniela a ročného jeleňa možno predložiť na chovateľskú prehliadku na skrátenej lebke.
  2. Riadne ošetrenie poľovníckej trofeje z uhynutej zveri vykoná jej majiteľ.
  3. Ak sa na chovateľskú prehliadku predkladá poľovnícka trofej pochádzajúca zo zveri ulovenej v čase jej ochrany alebo z poranenej zveri ulovenej v čase jej ochrany alebo zo zveri celoročne chránenej, predkladá sa aj s kópiou povolenia orgánu, ktorý lov takejto zveri v čase jej ochrany povolil.
  4. Trofej musí byť označená štítkom, ktorého vzor je v prílohe č. 9.
  5. Obvodná komisia alebo ústredná hodnotiteľská komisia vyplní podľa prílohy č. 7 bodovaciu tabuľku na hodnotenie poľovníckych trofejí najmenej
  6. jeleňa – od hodnoty 170 bodov C.I.C.,
  7. daniela – od hodnoty 160 bodov C.I.C.,
  8. muflóna – od hodnoty 185 bodov C.I.C.,
  9. srnca – od hodnoty 105 bodov C.I.C.,
  10. diviaka – od hodnoty 110 bodov C.I.C.,
  11. kamzíka – od hodnoty 110 bodov C.I.C., kamzice – od hodnoty 105 bodov C.I.C.,
  12. ostatných – podľa rozhodnutia obvodnej komisie alebo ústrednej hodnotiteľskej komisie.
  • § 18

Významnou poľovníckou trofejou je trofej

  1. jeleňa – od 230 bodov C.I.C.,
  2. daniela – od 205 bodov C.I.C.,
  3. muflóna – od 230 bodov C.I.C.,
  4. srnca – od 180 bodov C.I.C.,
  5. diviaka – od 130 bodov C.I.C.,
  6. kamzíka – od 110 bodov C.I.C., kamzice od 105 bodov,
  7. medveďa – od 60 bodov C.I.C.,
  8. vlka – od 44 bodov C.I.C.,
  9. rysa – od 28 bodov C.I.C.,
  10. mačky divej – od 19 bodov C.I.C.,
  11. ostatných – podľa rozhodnutia obvodnej komisie alebo ústrednej hodnotiteľskej komisie.
  • § 19
  1. Obvodná komisia alebo ústredná hodnotiteľská komisia na základe hodnotenia poľovníckej trofeje postupom podľa § 12 rozhodne, či chovateľský zásah bol vykonaný správne alebo nesprávne.
  2. Ohodnotenie trofeje sa vyznačí vývrtom s priemerom 3 mm, ktorý sa umiestni na poľovnícku trofej
  3. raticovej zveri okrem trofeje muflóna, kamzíka a diviaka na zadnú stranu pravej pučnice,
  4. na trofej muflóna a kamzíka na zadnú stranu pravej rohovej tulajky, pričom je potrebné zasiahnuť vývrtom aj rohovú kosť.
  5. Trofeje, ktoré sú vyhodnotené ako nesprávne vykonaný chovateľský zásah, sa na chovateľskej prehliadke umiestnia osobitne a označia nápisom „Nesprávny odstrel“.
  6. Poľovnícka trofej raticovej prežúvavej zveri, ktorá pochádza z uhynutej zveri, sa označí podľa odseku 2. Takáto poľovnícka trofej sa viditeľne označí na výstave slovom „Úhyn“.
  7. Na poľovníckej trofeji diviačej zveri a lebkách šeliem sa chovateľský zásah nevyznačuje.
  8. Záznam z vykonanej chovateľskej prehliadky obsahuje:
  9. hodnotenie kvality chovu a lovu zveri,
  10. zoznam hodnotených poľovníckych trofejí,
  11. zoznam poľovníckych trofejí pochádzajúcich zo zveri celoročne chránenej,
  12. číselné a slovné výsledky plnenia plánu chovu a lovu podľa druhov zveri,
  13. nedostatky v plánovaní a plnení plánu chovu a lovu,
  14. vyhodnotenie správneho a nesprávneho chovateľského zásahu ulovenej zveri,
  15. percento predložených poľovníckych trofejí podľa druhu zveri z celkového počtu ulovenej trofejovej zveri,
  16. úroveň ošetrenia poľovníckych trofejí,
  17. zhodnotenie organizácie a celkovej úrovne chovateľskej prehliadky,
  18. zoznam poľovníckych trofejí nesprávne ulovenej zveri a nepredložených trofejí s uvedením mena a priezviska poľovníka alebo poľovného sprievodu a adresy jeho trvalého pobytu,
  19. zoznam trofejí zveri, ktorá bola ulovená v rozpore s ustanovením § 65 zákona.
  • § 20

Organizátor chovateľskej prehliadky uchováva 10 rokov od skončenia chovateľskej prehliadky tieto dokumenty:

  1. prehľad predložených trofejí podľa poľovných revírov,
  2. číselný prehľad plnenia plánov chovu a lovu jednotlivých druhov raticovej zveri,
  3. zoznam trofejí a ich majiteľov, ktoré boli ulovené nesprávne,
  4. prehľad a evidenciu trofejí s bodovou hodnotou na udelenie medailí C.I.C.,
  5. záznam z chovateľskej prehliadky podľa § 19 ods. 6, ktorý predkladá organizátor chovateľskej prehliadky obvodnému lesnému úradu,
  6. fotodokumentáciu trofejí uhynutej alebo poranenej zveri podľa § 14,
  7. veterinárne potvrdenia o prehliadke ulovenej chorej alebo poranenej zveri,
  8. písomné potvrdenie poľovníckeho hospodára o úhyne alebo zranení zveri,
  9. záznamy o love zveri a jej úhyne z jednotlivých poľovných revírov.

 

 

  • § 21

Obsah výhľadového plánu poľovníckeho hospodárenia

  1. Výhľadový plán poľovníckeho hospodárenia v poľovnom revíri musí zohľadňovať chovateľské ciele vyplývajúce z koncepcie chovu zveri v príslušnej poľovnej oblasti.
  2. Výhľadový plán poľovníckeho hospodárenia obsahuje
  3. základné údaje o poľovnom revíri:
    1. názov poľovného revíru,
    2. celková výmera poľovného revíru, z toho lesné poľovné pozemky, poľnohospodárske poľovné pozemky, ostatné pozemky,
    3. názov poľovnej oblasti,
    4. druhy a stavy zveri vrátane odstrelu aspoň za obdobie predchádzajúcich 10 rokov,
    5. rámcová charakteristika prostredia
      1. prírodné podmienky
        1. orografické,
        2. hydrologické,
        3. klimatické,
  4. charakteristika lesných a poľnohospodárskych poľovných pozemkov a intenzita ich obhospodarovania,
  5. inžiniersko–technické stavby a siete, dopravné komunikácie a iné antropogénne faktory a antropické faktory,
  6. zhodnotenie poľovného hospodárenia
    1. stavy a lov jednotlivých druhov raticovej zveri a malej zveri vo vekovej a pohlavnej štruktúre, vývoj za uplynulých desať rokov a súčasný stav, ak ide o raticovú zver trofejové hodnoty C.I.C.,
    2. poľovnícke zariadenia; stav a dislokácia,
    3. úživnosť poľovného revíru; funkčné plochy a úroveň ich obhospodarovania,
    4. starostlivosť o zver; ochrana, prikrmovanie,
    5. zdravotný stav zveri a evidencia zverozdravotných opatrení,
    6. zaradenie poľovného revíru do kvalitatívnej triedy, normovaný kmeňový stav jednotlivých druhov raticovej zveri a malej zveri a koeficient ich prírastku, vekové zloženie a pomer pohlavia u raticovej zveri,
    7. chovateľské ciele pre jednotlivé druhy raticovej zveri a malej zveri na desať rokov,
    8. prostriedky na dosiahnutie chovateľských cieľov
      1. návrh na úpravu skutočných stavov zveri, návrh na zlepšenie kvality trofejí  a plán lovu,
      2. návrh na zlepšenie úživnosti poľovného revíru a návrh na prikrmovanie zveri, obhospodarovanie funkčných plôch, výsadbu plodonosných drevín, výsadbu trvalej zelene, zakladanie biopásov, potreba krmiva, soli, liečiv,
      3. poľovnícke zariadenia,
      4. potreba poľovne upotrebiteľných psov,
      5. ekonomické kalkulácie
        1. náklady na navrhované opatrenia,
        2. predpokladaná efektívnosť navrhnutých opatrení,
        3. mapa poľovného hospodárenia na lesníckej organizačnej mape alebo obrysovej mape poľovného revíru so zakreslením:
          1. funkčných plôch; políčka, lúčky, ohryzové plôšky,
          2. kŕmnych zariadení; kŕmidlá, soľníky,
          3. ostatných poľovníckych zariadení,
          4. rujovísk, tokanísk,
          5. tabuľková časť
            1. prehľad o stavoch a love zveri; skutočnosť, plán,
            2. trofejové hodnoty raticovej zveri,
            3. plán starostlivosti o zver,
            4. fotodokumentácia.
            5. Evidencia osôb spôsobilých na vypracovanie výhľadového plánu poľovníckeho hospodárenia obsahuje:
              1. identifikačné údaje osoby,
              2. dátum absolvovania vyššej skúšky z poľovníctva (ďalej len „vyššia skúška“) alebo dátum ukončenia štúdia na strednej škole alebo vysokej škole, kde je poľovníctvo povinným vyučovacím predmetom alebo povinne-voliteľným vyučovacím predmetom,
              3. dátum vydania poľovného lístku,
              4. prax vykonávaná vo funkcii.
  • § 22

Dokumentácia vedená užívateľom poľovného revíru

  1. Dokumentáciu poľovného revíru tvorí
  2. výhľadový plán poľovníckeho hospodárenia (§ 21),
  3. plán
  4. prvotná evidencia, ktorú tvoria
  5. štatistický výkaz o revíri a stavoch zveri.
  6. Termíny predloženia dokumentácie sú
  7. výhľadový plán poľovníckeho hospodárenia     do troch mesiacov od evidencie zmluvy,
  8. plán chovu a lovu raticovej zveri                         do 10. apríla,
  9. plán chovu a lovu malej zveri                              do 31. augusta,
  10. plán starostlivosti o zver                                      do 10. apríla,
  11. plán spoločných poľovačiek                                do 15. septembra,
  12. evidencia lovu zveri, jej úhynu, použitých značiek a použitia diviny – na chovateľskú prehliadku v nasledovnom roku,
  13. štatistický výkaz o revíri a stavoch zveri             do 10. februára nasledujúceho kalendárneho roku,
  14. plán vnadísk                                                        najneskôr 10 dní pred začatím vnadenia.
  15. Termíny posúdenia a schválenia navrhnutých plánov a dokumentácie:
  16. chovu a lovu raticovej zveri                                do 30. apríla,
  17. chovu a lovu malej zveri                                      do 15. septembra,
  18. starostlivosti o zver                                             do 30. apríla,
  19. spoločných poľovačiek                                       do 30. septembra,
  20. štatistický výkaz o revíri a stavoch zveri             do 15. februára nasledujúceho kalendárneho roku.
  1. chovu a lovu raticovej zveri, vzor je v prílohe č. 10,
  2. chovu a lovu malej zveri, vzor je v prílohe č. 11,
  3. starostlivosti o zver, vzor je v prílohe č. 12,
  4. spoločných poľovačiek, vzor je v prílohe č. 13,
  5. vnadísk na vnadenie diviačej zveri vyznačený v mape poľovného revíru,
  1. prehľad stavu zveri, vzor je príloha č. 14,
  2. evidencia lovu zveri, jej úhynu, použitých značiek a použitia zveriny, vzor je príloha č. 8,
  3. povolenia na lov zveri a evidencia vydaných značiek, vzor je príloha č. 15,
  4. evidencia poľovných a poľovne upotrebiteľných psov, vzor je príloha č. 16,
  5. kniha návštev poľovného revíru (§ 23),
  • § 23

Kniha návštev poľovného revíru

  1. Kniha návštev poľovného revíru musí obsahovať najmenej tieto údaje:
  2. dátum návštevy,
  3. čas príchodu a odchodu,
  4. meno a priezvisko poľovníka,
  5. názov lokality,
  6. ulovená alebo nájdená uhynutá zver,
  7. ostatné zistenia.
  8. Kniha návštev poľovného revíru je spravidla jedna, ak sa vedie viac kníh návštev poľovného revíru musia byť založené na presné vymedzené časti poľovného revíru.

Poľovnícke hospodárenie

  • § 24

Chovateľský cieľ a kvalita poľovníckeho hospodárenia

  1. Chovateľským cieľom v chove raticovej zveri je dosiahnutie skutočných jarných kmeňových stavov k 31. marcu (ďalej len „jarný kmeňový stav“), ktoré sú zhodné s normovaným kmeňovým stavom zveri v danom poľovnom revíri, pri dosiahnutí plánovaného pomeru pohlavia, plánovanej vekovej a pohlavnej štruktúry populácie a plánovanej vekovej štruktúry samčej zveri.
  2. Úroveň kvality poľovníckeho hospodárenia hodnotí poradný zbor a chovateľská rada podľa kritérií určených poradným zborom osobitne za každý poľovný revír a pre každý druh zveri.
  • § 25

Jelenia zver

  1. Plánovaný pomer pohlavia jelenej zveri je 1:1 najviac 1:1,2 v prospech jeleníc.
  2. Plánovaná veková a pohlavná štruktúra populácie je 40 % jeleňov, 40 % jeleníc a 20 % jelenčiat.
  3. Plánovaná veková štruktúra jeleňov je:
    1. I. veková trieda – ročné a dvojročné jelene                               23 %,
    2. II. veková trieda – trojročné až šesťročné jelene                       32 %,
    3. III. veková trieda – sedem až desaťročné jelene                                   25 %,
    4. IV. veková trieda – jedenásťročné a staršie jelene                    20 %.
    5. Ak sú dosiahnuté chovateľské ciele podľa § 24 plán odstrelu jelenej zveri predstavuje 30 % z normovaného kmeňového stavu, štruktúra plánu lovu je 34 % jeleňov, 36 % jeleníc a 30 % jelenčiat. Z plánu odstrelu jeleňov je potrebné v I. vekovej triede uloviť 40 %, II. vekovej triede 30 %, III. vekovej triede 10 % a vo IV. vekovej triede 20 % pri zachovaní kritérií selektívneho odstrelu; úhyn dospelej zveri v čase lovu sa započíta do plnenia plánu lovu a odstrel sa úmerne zníži.
    6. Prevod prírastku jelenej zveri z predchádzajúceho roku sa v pláne chovu a lovu tejto zveri vykonáva takto:
    7. celý počet jelienčat, zistených k 31. marcu sa rozdelí na polovicu,
    8. 50 % jelienčat sa presunie do I. vekovej triedy jeleňov,
    9. 50 % jelienčat  sa presunie do kategórie jeleníc,
    10. 50 % jeleňov I. vekovej triedy bez presunutého počtu jelienčat sa presunie do II. vekovej triedy, z II. vekovej triedy sa presunie 25 % do III. vekovej triedy a z III. vekovej triedy sa presunie 25 % do IV. vekovej triedy.
    11. Ak je v kmeňovom stave prevaha jeleníc a mladej zveri, je potrebné úmerne zvýšiť ich odstrel a obmedziť lov jeleňov II. a III. vekovej triedy. Ak sú kmeňové stavy jelenej zveri v revíri vyššie ako normované, je potrebné loviť viac zveri ako je ročný prírastok, pričom je potrebné loviť intenzívnejšie jelenice a jelenčatá. Ročný plán odstrelu sa v takomto prípade vypočíta podľa vzorca

,

kde

O – ročný odstrel v ks,

P – očakávaný ročný prírastok v ks,

JKS – skutočný jarný kmeňový stav v ks,

NKS – normovaný kmeňový stav v ks,

D – počet rokov, za ktoré sa má dosiahnuť normovaný stav.

  1. Údaje do vzorca je potrebné každoročne aktualizovať a údaj D sa každý rok počas redukcie znižuje o jeden rok.
  2. Ak je skutočný stav zveri v revíri nižší ako normovaný loví sa menej zveri ako je prírastok a na prechodný čas treba znížiť intenzitu lovu samičej zveri. Plán odstrelu sa v takomto prípade vypočíta podľa vzorca

.

  • § 26

Srnčia zver

  1. Plánovaný pomer pohlavia srnčej zveri je 1:1 najviac 1:1,2 v prospech sŕn. Plánovaná veková a pohlavná štruktúra normovaného kmeňového stavu je približne 40 % srncov, 40 % sŕn a 20 % vlaňajších srnčiat. Plánované vekové zloženie srncov v normovanom kmeňovom stave je
    1. I. veková trieda – ročné srnce                                          18 %,
    2. II. veková trieda – dvojročné až päťročné srnce             54 %,
    3. III. veková trieda – šesťročné a staršie srnce                  28 %.
    4. Prevod prírastku srnčej zveri z predchádzajúceho roku sa vykonáva takto:
    5. prírastok sa rozdelí na polovicu,
      1. 50 % prírastku sa presunie do I. vekovej triedy srncov,
      2. 50 % sa presunie do kategórie sŕn,
      3. I. veková trieda srncov bez presunutého prírastku sa presunie do II. vekovej triedy, z II. vekovej triedy sa presunie 25 % do III. vekovej triedy.
      4. Ak sa skutočný stav srnčej zveri v revíri rovná normovanému a ak jeho štruktúra zodpovedá členeniu uvedenému v odseku 1, musí sa ročný odstrel rovnať ročnému prírastku, ktorý je 32 % z kmeňového stavu; úhyn dospelej zveri v čase lovu sa započíta do plnenia plánu lovu a odstrel sa úmerne zníži.
      5. Z celkového plánu lovu majú srnce predstavovať asi 33 %, srny 35 % a srnčatá 32 %. Odporúča sa strieľať viac srnčiat samičieho pohlavia ako samčieho pohlavia. Štruktúra plánu lovu srncov má byť takáto:
        1. I. veková trieda                36 až 40 %,
        2. II. veková trieda              25 až 30 %,
        3. III. veková trieda             20 až 30 %.
        4. Ak skutočný stav zveri nezodpovedá normovanému, postupuje sa podobne ako pri plánovaní jelenej zveri.
  • § 27

Danielia zver

  1. Plánovaný pomer pohlavia danielej zveri je 1:1 najviac 1:1,2 v prospech danielíc. Plánovaná veková a pohlavná štruktúra normovaného kmeňového stavu je 40 % danielov, 40 % danielic a 20 % vlaňajších danielčat. Plánované vekové zloženie danielov v normovanom kmeňovom stave je
    1. I. veková trieda – ročné a dvojročné                                          32 %,
    2. II. veková trieda – trojročné až šesťročné                                  45 %,
    3. III. veková trieda – sedemročné a staršie                                               23 %.
    4. Prevod prírastku danielej zveri z predchádzajúceho roku a samčej zveri do vyšších vekových tried sa vykoná takto:
    5. celý počet danielčat, zistených k 31. marcu sa rozdelí na polovicu,
    6. 50 % danielčat sa presunie do I. vekovej triedy danielov,
    7. 50 % danielčat sa presunie do kategórie danielíc,
    8. 50 % danielov I. vekovej triedy bez presunutého počtu danielčat sa presunie do II. vekovej triedy, z II. vekovej triedy sa presunie 25 % do III. vekovej triedy.
    9. Ak sa skutočný stav danielej zveri v revíri rovná normovanému a ak jeho štruktúra zodpovedá členeniu uvedenému v odseku 1, má sa ročný odstrel rovnať ročnému prírastku, ktorý je asi 30 % z kmeňového stavu; úhyn dospelej zveri v čase lovu sa započíta do plnenia plánu lovu a odstrel sa úmerne zníži.
    10. Pri dosiahnutí normovaného kmeňového stavu z celkového plánu lovu daniele predstavujú 33 %, danielice 35 % a danielčatá 32 %. Štruktúra plánu lovu danielov je
      1. I. veková trieda                            45 %,
      2. II. veková trieda                          25 %,
      3. III. veková trieda                         30 %.
      4. Ak skutočný stav zveri v revíri nezodpovedá normovanému stavu, postupuje sa podobne ako pri plánovaní jelenej zveri.
  • § 28

Muflonia zver

  1. Plánovaný pomer pohlavia muflonej zveri je 1:1 najviac 1:1,2 v prospech muflónic. Plánovaná veková a pohlavná štruktúra normovaného kmeňového stavu je 40 % muflónov, 40 % muflónic a 20 % vlaňajších muflónčat s miernou prevahou samčekov. Plánované vekové zloženie muflónov v normovanom kmeňovom stave je
  2. I. veková trieda – ročné a dvojročné muflóny                            47 %,
    1. II. veková trieda – trojročné až päťročné muflóny                     42 %,
    2. III.            veková trieda – šesťročné a staršie muflóny                         11 %.
    3. Prevod prírastku muflonej zveri z predchádzajúceho roku a samčej zveri do vyšších vekových tried sa vykoná takto:
    4. celý počet muflónčat, zistených k 31. marcu sa rozdelí na polovicu,
    5. 50 % muflónčat sa presunie do I. vekovej triedy muflónov,
    6. 50 % muflónčat sa presunie do kategórie muflónic,
    7. 50 % muflónov I. vekovej triedy bez presunutého počtu muflónčat sa presunie do II. vekovej triedy, z II. vekovej triedy sa presunie 33 % do III. vekovej triedy.
    8. Ak sa skutočný stav muflonej zverí v revíri rovná normovanému a ak jeho štruktúra zodpovedá členeniu uvedenému v odseku 1, musí sa ročný odstrel rovnať ročnému prírastku, ktorý je asi 30 % z kmeňového stavu; úhyn dospelej zveri v čase lovu sa započíta do plnenia plánu lovu a odstrel sa úmerne zníži.
    9. Z celkového plánu lovu muflóny majú predstavovať 33 %, muflónice 35 %, muflónčatá samčieho pohlavia 15 % a muflónčatá samičieho pohlavia 17 %. Štruktúra plánu lovu muflónov musí byť takáto: I. veková trieda 50 %, II. veková trieda 10 %, III. veková trieda 40 %.
    10. Ak skutočný stav zveri v revíri nezodpovedá normovanému, postupuje sa obdobne ako pri plánovaní jelenej zveri.
  • § 29

Diviačia zver

  1. Plánovaný pomer pohlavia diviačej zveri je 1:1. Plánovaná veková a pohlavná štruktúra normovaného kmeňového stavu je 23 % diviakov – dvojročných a starších, 23 % diviačic – dvojročných a starších, 24 % lanštiakov a 30 % diviačat vlaňajších.
  2. V letnom kmeňovom stave pred odstrelom pri koeficiente prírastku 1,1 – 1,4 z celého kmeňového stavu, k jarnému kmeňovému stavu pribudne ešte 110-140 % tohtoročných diviačat v pomere pohlavia 1:1.
  3. Prevod diviačej zveri sa vykoná takto: počet diviakov sa zvýši o polovicu lanštiakov, počet diviačic sa zvýši o polovicu lanštiakov. Všetky minuloročné diviačatá sa prevedú do triedy lanštiakov. Do triedy diviačat sa pripočíta celý tohoročný prírastok, t. j. 100-140 % prírastku z celého kmeňového stavu.
  4. Ak prírastok v jednotlivých rokoch kolíše, zohľadní sa táto skutočnosť v intenzite lovu diviačat alebo v pláne ich lovu v prvom kalendárnom roku ich života. Pri úhyne v čase lovu sa odstrel zníži o počet uhynutých kusov.
  5. Z celkového plánu lovu má na dospelé diviaky a diviačice pripadať asi 10 – 15 %, lanštiaky 20 – 25 % a diviačatá 60 – 70 %. Koeficient prírastku diviačej zveri v oblasti so stálym výskytom vlka a medveďa je potrebné znížiť na 0,7 – 0,8 %.
  6. V poľovných oblastiach s chovom malej zveri, kde nie je diviak zaradený do kvalitatívnej triedy, možno loviť diviaka lanštiaka a diviača celoročne bez schváleného plánu chovu a lovu.
  • § 30

Kamzičia zver

  1. Plánovaný pomer pohlavia kamzičej zveri je 1:1 najviac 1:1,2 v prospech kamzíc. Plánovaná veková a pohlavná štruktúra normovaného kmeňového stavu je 40 % kamzíkov, 40 % kamzíc a 20 % vlaňajších kamzíčat. Plánované vekové zloženie kamzíkov v normovanom kmeňovom stave je
  2. I. veková trieda – ročné a dvojročné kamzíky                            40 %,
    1. II. veková trieda – trojročné až sedemročné kamzíky                40 %,
    2. III.            veková trieda – osemročné a staršie kamzíky                       20 %,
    3. I. veková trieda – ročné a dvojročné kamzice                            40 %,
      1. II. veková trieda – trojročné až jedenásťročné kamzice             40 %,
      2. III.            veková trieda – dvanásťročné a staršie kamzice                   20 %.
      3. Ak sú dosiahnuté chovateľské ciele podľa § 24 plán odstrelu kamzičej zveri predstavuje 20 % z normovaného kmeňového stavu, štruktúra plánu lovu je 40 % kamzíkov, 40 % kamzíc a 20 % kamzíčat. Z plánu odstrelu kamzíkov je potrebné v I. vekovej triede uloviť 50 %, II. vekovej triede 20 %, III. vekovej triede 30 % pri zachovaní kritérií selektívneho odstrelu; úhyn dospelej zveri v čase lovu sa započíta do plnenia plánu lovu a odstrel sa úmerne zníži. Odstrel kamzíc je percentuálne obdobný ako u kamzíkov.
      4. Prevod prírastku kamzičej zveri z predchádzajúceho roku sa v pláne chovu a lovu tejto zveri vykonáva takto:
      5. celý počet kamzíčat, zistených k 31. marcu sa rozdelí na polovicu,
      6. 50 % kamzíčat sa presunie do I. vekovej triedy kamzíkov,
      7. 50 % kamzíčat sa presunie do kategórie kamzíc,
      8. 50 % kamzíkov I. vekovej triedy bez presunutého počtu kamzíčat sa presunie do II. vekovej triedy, z II. vekovej triedy sa presunie 20 % do III. vekovej triedy.
  • § 31

Selekcia zveri

  1. Kulminácia trofeje u jeleňa je 11 rokov, daniela 7 rokov, muflóna 6 rokov, srnca 6 rokov, diviaka 7 rokov a kamzíka 8 rokov a kamzice 12 rokov.
  2. Odstrel vykonaný po dovŕšení tohto veku sa považuje za správny.

Postup a zásady plánovania chovu a lovu malej zveri

  • § 32

Zajačia zver

Zajačia zver sa chová v pomere pohlavia 1:1. Rezerva na zimné straty je najmenej 15 %.

  • § 33

Jarabičia zver

Jarabičia zver sa chová v pomere pohlavia 1:1. Rezerva na zimné straty je najmenej 50 %.

 

  • § 34

Bažantia zver

Bažantia zver sa chová mimo bažantníc v pomere pohlavia 1:3 až 1:5. V bažantniciach v pomere 1:6 až 1:8. Rezerva na zimné straty je najmenej 30 %.

  • § 35

Postup a zásady plánovania starostlivosti o zver

V záujme zabezpečenia starostlivosti o zver treba v poľovných revíroch vybudovať poľovnícke zariadenia v potrebnom počte. Za potrebný počet poľovníckych zariadení sa považuje:

  1. na každých začatých 15 ks raticovej zveri, okrem diviačej, jedno krmovisko, ktoré je vybavené: 1 kŕmidlom na objemové krmivo a zastrešeným válovom na jadrové krmivo a pri chove vo zvernici aj malou silážnou hrobľou a 3 až 4 prikrmovacími zariadeniami na jej podávanie a jedným válovcovým soľníkom; na každých 3 až 6 ks raticovej zveri jeden soľník, vrátane soľníkov na krmoviskách.
  2. v revíri s chovom diviačej zveri na každých 500 ha jedno krmovisko na jadrové krmivo a dužinaté krmivo,
  3. pre malú zver sa plánujú tieto kŕmne zariadenia:
    1. zajačia zver – najmenej jedno kŕmidlo na objemové krmivo, jedno napájadlo a jeden soľník pre 75 ks,
    2. bažantia zver – najmenej jeden násypec pre 50 ks,
    3. jarabičia zver – najmenej jeden násypec pre jeden kŕdeľ,
    4. divé kačice – najmenej jedno prikrmovacie zariadenie na jadrové krmivo pre 200 ks,
    5. divé králiky – najmenej jedno kŕmidlo na objemové krmivo a jeden soľník pre jednu kolóniu.
  • § 36

Zisťovanie stavov zveri

Zisťovanie stavov zveri sa vykonáva celoročne a jej výsledky k určenému termínu poľovnícky hospodár vykazuje v prehľadoch stavu zveri, ktorých vzor je v prílohe č. 14.

  • § 37

Vnadenie diviačej zveri

  1. Užívateľ poľovného revíru vedie na mape revíru miesta, ktoré využíva ako vnadiská.
  2. Na vnadenie diviačej zveri možno použiť jadrové krmivo, ktoré sa
    1. zapracuje do pôdy,
    2. prikryje brvnami,
    3. vloží do technického zariadenia.
    4. Vnadiská možno zriaďovať len v poľovnom revíri, v ktorom je plánovaný chov a lov tejto zveri, najviac jedno vnadisko na 300 ha poľovnej plochy.
  • § 38

Evidencia zmlúv

Vzor tlačiva na evidenciu zmlúv podľa § 12 a 13 zákona je uvedený v prílohe č. 17.

Skúšobný poriadok

  • § 39

Skúšky z poľovníctva

  1. Občan Slovenskej republiky, ktorý sa prvý raz uchádza o poľovný lístok (ďalej len „uchádzač“), je povinný vykonať skúšky z poľovníctva (ďalej len „skúška“), ktorej súčasťou je aj doplnková skúška z poľovníctva; skúšku môže vykonať aj iná osoba, ako uchádzač, ak o to požiada.
  2. Doplnkovú skúšku z poľovníctva nevykonáva držiteľ zbrojného preukazu podľa osobitného predpisu.[1])
  3. Účelom skúšky je zistiť, či má uchádzač požadované vedomosti potrebné na chov, ochranu, zveľaďovanie a lov zveri, či ovláda právne predpisy upravujúce výkon práva poľovníctva, či ovláda poľovnícku zoológiu a biológiu zveri, poľovnícku kynológiu, či vie bezpečne zaobchádzať s poľovníckou zbraňou, či ovláda zásady streľby z nej, či vie poskytnúť prvú pomoc pri úrazoch spôsobených pri výkone práva poľovníctva.
  4. Skúšku nevykonáva uchádzač, ktorý spĺňa podmienky podľa § 51 ods. 4 písm. c) zákona.
  • § 40

Príprava na skúšku

  1. Uchádzač pred skúškou absolvuje prípravu, ktorá sa člení na
  2. teoretickú prípravu,
  3. praktickú prípravu,
  4. streleckú prípravu.
  5. Uchádzač sa na prípravu prihlasuje organizátorovi skúšky písomne, vzor prihlášky je uvedený v prílohe č. 18.
  6. Organizátor skúšky zabezpečí
  7. základný študijný materiál, materiálne podmienky a technické podmienky teoretickej prípravy,
  8. kvalifikovaných prednášateľov,
  9. praktickú prípravu,
  10. streleckých inštruktorov na streleckú prípravu s poľovníckymi zbraňami,
  11. organizáciu skúšok.
  12. Organizátor skúšky oznámi 10 dní pred začatím teoretickej prípravy jej konanie príslušnému obvodnému lesnému úradu a kancelárii komory.
  13. Náklady spojené s prípravou na skúšku uhrádza uchádzač.

 

  • § 41

Teoretická príprava

  1. Termín a miesto teoretickej prípravy oznámi organizátor skúšky uchádzačovi písomne, najneskôr 14 dní pred jej konaním.
  2. Teoretická príprava trvá 70 vyučovacích hodín a prednáša sa počas nej učebná látka podľa skúšobných predmetov pre skúšky z poľovníctva (ďalej len „skúšobný predmet“) v rozsahu uvedenom v prílohe č. 19 bod 1.
  3. Prednášateľmi teoretickej prípravy môžu byť len osoby uvedené v § 47.
  4. Teoretická príprava sa považuje za absolvovanú vtedy, ak uchádzač absolvuje najmenej 60 vyučovacích hodín.
  5. Ak uchádzač z objektívnych dôvodov nemôže absolvovať počet hodín uvedených v odseku 4 môže zvyšnú časť teoretickej prípravy po dohode s organizátorom skúšky absolvovať individuálne.
  6. Absolvovanie teoretickej prípravy potvrdzuje organizátor skúšky v Zázname o príprave uchádzača (ďalej len „záznam“). Vzor záznamu je uvedený v prílohe č. 20.
  • § 42

Praktická príprava

  1. Praktická príprava sa vykonáva po skončení teoretickej prípravy. Vykonáva sa v poľovnom revíri a na akciách organizovaných organizátorom prípravy v rozsahu 100 hodín v trvaní najmenej 12 mesiacov.
  2. Zaradenie uchádzača na praktickú prípravu vykoná organizátor skúšky po dohode s užívateľmi príslušných poľovných revírov.
  3. Absolvovanie praktickej prípravy potvrdzuje priebežne uchádzačovi poľovnícky hospodár poľovného revíru, v ktorom sa prax vykonáva.
  4. Praktickú prípravu vyhodnocuje organizátor skúšky v zázname.
  • § 43

Strelecká príprava

  1. Streleckú prípravu tvorí
  2. strelecký výcvik s poľovníckymi zbraňami,
  3. skúška zo streľby z poľovníckych zbraní,
  4. teoretická skúška a praktická skúška zásad bezpečného zaobchádzania s poľovníckymi zbraňami a poskytovania prvej pomoci pri úrazoch spôsobených pri výkone práva poľovníctva.
  5. Streleckú prípravu s poľovníckymi zbraňami možno vykonať len na schválenej strelnici po skončení teoretickej prípravy.
  6. Strelecký výcvik tvoria štyri cvičenia v streľbe a zaobchádzaní s poľovníckymi zbraňami, a to dvakrát s brokovou poľovníckou zbraňou a dvakrát s guľovou poľovníckou zbraňou. Uchádzač musí absolvovať všetky štyri cvičenia, čo potvrdí strelecký inštruktor vymenovaný organizátorom skúšky v zázname.
  7. Po absolvovaní streleckého výcviku uchádzač vykoná skúšku zo streľby z poľovníckych zbraní. Výsledok skúšky vyznačí strelecký inštruktor delegovaný kanceláriou komory v zázname. Táto skúška sa považuje za vykonanú, ak uchádzač:
  8. zasiahne najmenej 3 z 10 terčov pri streľbe z brokovej zbrane,
  9. dosiahne najmenej 40 bodov zo 100 možných pri streľbe z guľovej zbrane.
  10. Ak uchádzač nesplní limity podľa odseku 4, skúšku zo streľby opakuje na vlastné náklady.
  11. Dodržanie zásad bezpečného zaobchádzania so zbraňou hodnotí strelecký inštruktor delegovaný kanceláriou komory počas vykonávania skúšky zo streľby. Zásady poskytovania prvej pomoci hodnotí lekár na základe ústneho pohovoru a praktických ukážok. Ak uchádzač ovláda zásady bezpečného zaobchádzania so zbraňou a zásady poskytovania prvej pomoci pri úrazoch spôsobených pri výkone práva poľovníctva, inštruktor ho hodnotí známkou „vyhovel“, čo zapíše do záznamu, ktorého vzor je v prílohe č. 21. Ak tieto zásady neovláda, zápis do záznamu inštruktor nevykoná. Takýto uchádzač môže teoretickú a praktickú skúšku z týchto zásad absolvovať najskôr o desať dní na vlastné náklady individuálne alebo na teoretickej a praktickej skúške u iného organizátora skúšky.
  12. Vyhodnotenie streleckej prípravy vykoná strelecký inštruktor delegovaný kanceláriou komory v zázname.
  • § 44

Žiadosť o vykonanie skúšky

  1. Žiadosť o vykonanie skúšky podáva uchádzač organizátorovi skúšky po skončení prípravy na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 22.
  2. Uchádzač, ktorý nemôže vykonať skúšku u organizátora prípravy na skúšku, písomne požiada kanceláriu komory o zaradenie a vykonanie skúšky u iného organizátora.
  3. Uchádzač, ktorý nie je držiteľom zbrojného preukazu môže zároveň požiadať o vykonanie doplnkovej skúšky z poľovníctva pre získanie spôsobilosti držania zbraní a streliva.
  4. Uchádzač pred vykonaním skúšky uhrádza organizátorovi skúšky náklady za vykonanie skúšky.
  5. Prílohou žiadosti je
  6. doklad o zaplatení skúšobných nákladov,
  7. záznamy a doklady o absolvovaní teoretickej prípravy a praktickej prípravy na skúšku.
  8. Organizátor skúšky nepripustí na skúšku uchádzača, ktorý:
  9. v kalendárnom roku, v ktorom žiada o vykonanie skúšky nedovŕši 16 rokov veku,
  10. nepredložil doklady uvedené v odseku 5,
  11. nesplnil podmienky absolvovania prípravy na skúšky, uvedené v § 41 až § 43.
  12. Oznámenie o nepripustení na skúšku zašle organizátor skúšky uchádzačovi písomne najneskôr 15 dní pred skúškou.
  13. Uchádzač, ktorý nebol pripustený na skúšku, môže požiadať o vykonanie skúšky v najbližšom termíne, ak splní podmienky uvedené v odsekoch 5 a 6.
  14. Organizátor skúšky oznámi miesto a termín konania skúšky uchádzačom a obvodnému lesnému úradu najmenej 15 dní pred konaním skúšky.
  15. Ak sa pozvaný uchádzač na skúšku z vážnych dôvodov nedostaví, na základe jeho písomného zdôvodnenia môže organizátor skúšky odporučiť vykonanie skúšky v ďalšom termíne alebo vykonanie skúšky u iného organizátora skúšky. Písomné zdôvodnenie doručí uchádzač organizátorovi skúšok najneskôr do 15 dní po konaní skúšky. Pri neúčasti na skúške nevzniká nárok na vrátenie platby podľa odseku 4.

 

  • § 45

Skúšobné predmety

  1. Príprava a skúška sa absolvuje zo skúšobných predmetov uvedený v prílohe č. 19 bod 1.
  2. Do skúšobného testu, ktorý má 70 otázok sa vygeneruje zo skúšobných predmetov podľa prílohy č. 19 bod 1 po desať otázok.
  • § 46

Skúšobná komisia

  1. Skúšobnú komisiu na skúšku (ďalej len „komisia“) na základe žiadosti organizátora skúšky podanej najmenej 15 dní pred konaním skúšky deleguje kancelária komory.
  2. Komisia je trojčlenná a tvorí ju predseda a dvaja členovia (ďalej len „skúšobný komisár“). Komisia môže skúšať, ak sa skúšky zúčastnia všetci delegovaní skúšobní komisári.
  3. Členom komisie môže byť len ten, kto je zapísaný v zozname skúšobných komisárov, ktorý vedie kancelária komory.
  4. Kancelária komory na základe odporúčania regionálnej komory zapíše do zoznamov skúšobných komisárov osobu, ktorá písomne požiada o takýto zápis a preukáže kvalifikačné predpoklady uvedené v § 47.
  5. Skúšobný komisár môže byť za porušenie skúšobného poriadku vyškrtnutý zo zoznamu skúšobných komisárov uznesením prezídia komory na návrh komisie, kontrolných orgánov alebo organizátora skúšok. Proti takémuto rozhodnutiu prezídia komory sa nemožno odvolať.
  6. Skúšobnému komisárovi zapísanému do zoznamu kancelária komory vyhotoví preukaz skúšobného komisára, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 23.
  7. Člen komisie má nárok na odmenu za vykonanú prácu a úhradu cestovných výdavkov, ktoré sa uhrádzajú z platieb podľa § 44 ods. 4.
  • § 47

Kvalifikačné predpoklady skúšobného komisára, prednášateľa a streleckého inštruktora

  1. Skúšobným komisárom pre všetky skúšobné predmety alebo prednášateľom v príprave pre všetky skúšobné predmety môže byť len ten, kto je držiteľom poľovného lístku a absolvoval
  2. vysokú školu, na ktorej je poľovníctvo povinným vyučovacím predmetom alebo povinne-voliteľným vyučovacím predmetom,
  3. strednú lesnícku školu,
  4. vyššiu skúšku.
  5. Skúšobným komisárom a prednášateľom pre skúšobný predmet uvedený v prílohe č. 19 bod 1 písm. e) môže byť aj kynologický rozhodca pre pracovný výkon a posudzovanie exteriéru psov poľovných plemien.
  6. Skúšobným komisárom alebo prednášateľom pre skúšobný predmet uvedený v prílohe č. 21 bod 1 písm. g) môže byť inštruktor, strelecký rozhodca a súdny znalec z odboru strelectva.
  7. Skúšobným komisárom alebo prednášateľom pre skúšobné predmety uvedené v prílohe č. 19 bod 1 písm. b), c) a f) môžu byť aj absolventi vysokej školy príslušného zamerania.

 

  • § 48

Priebeh a hodnotenie skúšky

  1. Skúšku riadi predseda komisie. Predseda komisie pred začatím skúšky preverí zoznamy uchádzačov a podklady potrebné na vykonanie skúšky. Zistené nedostatky oznámi organizátorovi skúšky. Ak organizátor skúšky pred začatím skúšky neodstráni zistené nedostatky, predseda komisie vylúči uchádzača zo skúšok alebo skúšku pozastaví.
  2. Pri skúške je uchádzač povinný členom komisie preukázať svoju totožnosť.
  3. Skúšobný komisár vygeneruje z informačného systému komory pre každého uchádzača skúšobný test. Uchádzač má na vypracovanie skúšobného testu 120 minút.
  4. Uchádzača, ktorý použil pri skúške nedovolené pomôcky alebo sa inak pokúsil ovplyvniť výsledok skúšky, hodnotí skúšobná komisia stupňom neprospel, čo osobitne vyznačí aj v klasifikačnom zázname.
  5. Celkový výsledok skúšky sa klasifikuje stupňom:
  6. prospel, ak dosiahol zo skúšobného testu 80 % všetkých správnych odpovedí a zároveň najmenej 50 % správnych odpovedí z každého predmetu,
  7. neprospel, ak nedosiahol výsledky podľa písmena a).
  8. O priebehu a výsledku skúšky vyhotoví komisia písomný záznam a dokumentáciu. Vzor záznamu a dokumentácie je uvedený v prílohe č. 24.
  9. Zápisnicu o priebehu a výsledkoch skúšok z poľovníctva zasiela organizátor skúšky kancelárii komory a obvodným poľovníckych komorám podľa trvalého pobytu absolventov skúšok z poľovníctva.
  • § 49

Vysvedčenie o skúške

  1. Uchádzač dostane o vykonaní skúšky vysvedčenie. Ak neprospel, vysvedčenie sa nevyhotoví.
  2. Vysvedčenie podpisuje predseda komisie. Vzor vysvedčenia je uvedený v prílohe č. 25. Organizátor skúšky označí vysvedčenie odtlačkom svojej pečiatky. Administratívne práce spojené so skúškami zabezpečuje organizátor skúšky.
  3. Pri strate vysvedčenia duplikát vydáva obvodná komora.
  • § 50

Oprava skúšky

  1. Ak uchádzač na skúške neprospel, môže po dvoch mesiacoch od konania riadnej skúšky požiadať organizátora skúšky o opravný termín. Ak aj na prvej oprave skúšky neprospel, môže po troch mesiacoch od konania prvej opravy skúšky požiadať o druhý opravný termín. Ak uchádzač neprospel ani na druhom opravnom termíne, skúšku môže absolvovať až po opätovnom absolvovaní prípravy na skúšku.
  2. Žiadosť o vykonanie opravy skúšky zasiela uchádzač prostredníctvom organizátora skúšky, na ktorej neprospel kancelárii komory podľa vzoru, ktorý je uvedený v prílohe č. 26. Organizátor skúšky pripojí k žiadosti kópiu skúšobného testu zo skúšky, na ktorej uchádzač neprospel.
  3. Kancelária komory zašle uchádzačovi najneskôr 30 dní pred skúškou oznámenie o mieste a dátume vykonania opravy skúšky a zašle jeho žiadosť aj s prílohami organizátorovi tejto skúšky.
  4. Ak sa oprava skúšky nemôže vykonať v termíne riadnej skúšky na niektorej obvodnej komore, určí miesto a termín opravnej skúšky kancelária komory po dohode s organizátorom skúšky.
  5. Po úspešnom absolvovaní opravy skúšky vydá komisia uchádzačovi vysvedčenie.
  6. Za opravu skúšku uhrádza uchádzač organizátorovi opravy skúšky náhradu nákladov vopred.
  7. Ak sa uchádzač na opravu skúšky nedostaví, kancelária komory môže na základe písomného odôvodnenia uchádzača povoliť vykonanie opravy skúšky v náhradnom termíne. Neúčasťou na oprave skúšky mu nevzniká nárok na vrátenie platby za opravu skúšky.
  8. Uchádzač môže opravu skúšky vykonať do jedného roka od termínu konania skúšky.
  • § 51

Doplnková skúška z poľovníctva

  1. Doplnkovú skúšku z poľovníctva na získanie odbornej spôsobilosti na držanie zbraní a streliva skupiny D, E, F (ďalej len „doplnková skúška“) môže vykonať uchádzač na základe žiadosti zaslanej organizátorovi skúšky po úspešnom absolvovaní skúšky z poľovníctva. Náklady spojené s jej vykonaním uhrádza uchádzač.
  2. Skúšobná komisia pre doplnkovú skúšku je trojčlenná. Dvoch skúšobných komisárov na skúšobné predmety uvedené v prílohe č. 19 pod bodom 1 písm. f), a g) vymenuje organizátor skúšky, zároveň jedného z nich poverí funkciou predsedu komisie. Tretieho člena komisie vymenuje miestne príslušné okresné riaditeľstvo policajného zboru.
  3. Miesto a termín konania skúšky určí organizátor skúšky a sedem dní vopred o tom upovedomí uchádzačov.
  4. Doplnková skúška sa vykonáva v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.[2])
  5. Z časti C a E skúšobných otázok určených Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky skúša uchádzačov v rámci záverečných skúšok zo streleckej prípravy strelecký inštruktor delegovaný kanceláriou komory, z časti D lekár delegovaný organizátorom skúšok. Výsledok skúšky vyznačia v zázname (§ 43 ods. 6) a tento sa započítava do výsledku doplnkovej skúšky. Uchádzača, ktorý hodnovernými dokladmi preukáže získanie vzdelania, ktoré umožňuje započítanie niektorých častí skúšky, možno od povinnosti absolvovať túto časť skúšky oslobodiť podľa osobitného predpisu.[3])
  6. Skúšobná komisia skúša uchádzačov z časti skúšobných otázok A a B1 až B4 určených Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky tak, že z každej časti si uchádzač vytiahne jednu otázku. Uchádzač má nárok na 15 minútovú prípravu, ktorú možno skrátiť len na základe jeho výslovného požiadania. Ak použije pri skúške nedovolené pomôcky, môže ho predseda z ďalšieho priebehu skúšky vylúčiť. Skúška je neverejná.
  7. Po vyskúšaní všetkých uchádzačov na neverejnej porade komisia zhodnotí odpovede na jednotlivé otázky. Kvalifikačným stupňom „vyhovel“ sa ohodnotí žiadateľ, ktorý správne zodpovedal na všetky otázky. Ak bol ohodnotený stupňom „nevyhovel“ čo i len z jednej otázky, výsledné hodnotenie je „nevyhovel“. Žiadateľ, ktorý v priebehu skúšky odstúpil alebo bol zo skúšky vylúčený sa hodnotí kvalifikačným stupňom „nevyhovel“. Rozhodnutie komisie o výsledku skúšky je konečné a nepripúšťa sa proti nemu žiadny opravný prostriedok. Predseda komisie výsledok skúšky zapíše do zápisnice (príloha č. 27), hodnotenie z jednotlivých otázok a výsledné hodnotenie. Zápisnicu podpisujú všetci členovia komisie.
  8. Uchádzačovi, ktorý bol klasifikovaný stupňom „vyhovel“ predseda komisie odovzdá vysvedčenie, ktoré podpíšu všetci členovia skúšobnej komisie a opatria ho odtlačkom pečiatky organizátora skúšok a okresného riaditeľstva policajného zboru.
  9. Uchádzač, ktorý na doplnkovej skúške z poľovníctva neuspel, ju môže znovu absolvovať u pôvodného organizátora skúšky alebo u iného organizátora skúšky.
  10. Zápisnicu o priebehu a výsledkoch doplnkovej skúšky z poľovníctva zasiela organizátor skúšky kancelárii komory, miestne príslušnému okresnému riaditeľstvu policajného zboru a okresným riaditeľstvám policajného zboru podľa trvalého pobytu absolventov doplnkovej skúšky.

Skúška poľovníckeho hospodára

  • § 52

Základné ustanovenia

  1. Skúška poľovníckeho hospodára (ďalej len „skúška hospodára“) sa koná pred skúšobnou komisiou vymenovanou prednostom krajského lesného úradu.
  2. Skúšobnú komisiu tvoria predseda, ktorým je zamestnanec krajského lesného úradu alebo ministerstva, ktorý má v pracovnej náplni poľovníctvo a členovia po jednom pre každú skupinu predmetov. Obvodný lesný úrad určuje pre komisiu zapisovateľa.
  3. Žiadosť o vykonanie skúšky hospodára podáva žiadateľ na obvodnom lesnom úrade príslušnom podľa jeho trvalého pobytu. K žiadosti pripojí prehľad o poľovníckej praxi. Termín skúšky hospodára oznámi obvodný lesný úrad žiadateľovi najneskôr 30 dní pred termínom skúšky hospodára.
  4. Skúška hospodára sa uskutoční, ak je prihlásených najmenej 10 žiadateľov o jej vykonanie. Skúšku hospodára môžu obvodné lesné úrady organizovať aj spoločne. Náklady na prípravu a na skúšku hospodára uhrádza žiadateľ.
  • § 53

Prípravné školenie

Obvodný lesný úrad v spolupráci s obvodnou komorou v záujme uľahčenia prípravy na skúšku hospodára usporiada prípravné školenie zamerané najmä na otázky poľovníckeho plánovania, štatistiky a poľovníckeho hospodárenia. Účasť na prípravnom školení je dobrovoľná. Náklady na prípravné školenie znášajú žiadatelia o školenie a uhrádzajú ho organizátorovi prípravného školenia najneskôr sedem dní pred termínom prípravného školenia.

  • § 54

Skúšobná komisia

  1. Členom skúšobnej komisie môže byť iba osoba, ktorá absolvovala
    1. vysokú školu lesnícku alebo strednú školu lesnícku, alebo
    2. vyššiu skúšku.
    3. Skúšku hospodára riadi predseda skúšobnej komisie.

 

 

 

  • § 55

Skúška hospodára

Skúška hospodára je písomná a ústna. Skúška hospodára je zameraná najmä na plnenie praktických úloh, ktoré vyplývajú z oprávnení a povinností poľovníckeho hospodára. Pred začatím skúšky hospodára preukáže žiadateľ o skúšku hospodára skúšobnej komisii svoju totožnosť občianskym preukazom.

  • § 56

Písomná skúška hospodára

  1. Ako prvá sa koná písomná skúška hospodára formou písomného testu. Skúšobné predmety sú uvedené v prílohe č. 19 bod 2.
  2. Skúšobná komisia vygeneruje na písomnú skúšku pre každého uchádzača skúšobný test so 60 otázkami po 12 otázok z každej oblasti podľa prílohy č. 19 bod 2. Súčasťou písomného testu je poľovnícke plánovanie a evidencia. Trvanie celej písomnej skúšky nesmie presiahnuť tri hodiny.
  3. Žiadateľom o skúšku hospodára nie je dovolené používať pri skúške pomôcky, okrem kalkulačky a pomôcok, ktoré pre absolvovanie písomného testu má k dispozícii od organizátora skúšky.
  4. Po uplynutí času určeného na písomnú skúšku hospodára odovzdajú žiadatelia svoje písomné práce, a to aj nedokončené.
  5. Predseda a príslušní skúšobní komisári prezrú a ohodnotia písomné práce pred ústnou skúškou žiadateľa. Ústnu skúšku hospodára môže vykonať žiadateľ, len ak správne zodpovie najmenej na 80 % všetkých otázok písomnej skúšky hospodára a 75 % z každej jednotlivej skupiny predmetov. Poľovnícke plánovanie a evidencia sa hodnotia osobitne a vyžaduje sa ich správne zostavenie podľa § 25 až § 36.
  • § 57

Ústna skúška hospodára

  1. Po písomnej skúške hospodára sa koná ústna skúška hospodára, ktorá u jedného žiadateľa môže trvať najdlhšie 30 minút. Žiadateľ si vyžrebuje po jednej otázke z každej skupiny predmetov podľa prílohy č. 19 bod 2.
  2. Ústna skúška hospodára je verejná. Žiadateľ je skúšaný pred celou skúšobnou komisiou. Prítomnosť žiadateľa, ktorý ešte nevykonal ústnu skúšku, je v skúšobnej miestnosti zakázaná.
  3. Vedomosti žiadateľa sa zhodnotia výsledkom „prospel“ alebo „neprospel“. Žiadateľ neprospel, ak je takto hodnotený z jednej ústnej odpovede.
  • § 58

Výsledok skúšky hospodára

  1. Žiadateľ na skúške hospodára prospel, ak prospel z písomnej časti aj ústnej časti.
  2. O výsledku a priebehu skúšky sa vyhotoví zápis, ktorý obsahuje aj ohodnotenie žiadateľa v jednotlivých predmetoch. Zápis podpisuje predseda a ostatní členovia komisie.
  3. Predseda skúšobnej komisie oznámi výsledok skúšky hospodára žiadateľom verejne. Rozhodnutie skúšobnej komisie o výsledku skúšky hospodára je konečné.
  4. Výsledky skúšok hospodára zapíše predseda komisie do záznamu o skúške hospodárov, ktorý predloží obvodnému lesnému úradu, z ktorého sa žiadatelia zúčastnili skúšok, krajskému lesnému úradu a miestne príslušnej komore, vzor je v prílohe č. 29.
  5. Ak žiadateľ neprospel, môže opakovať skúšku hospodára, a to v najbližšom termíne. Náklady na opakovanú skúšku si uhrádza žiadateľ.
  • § 59

Vysvedčenie o skúške hospodára

  1. Predseda skúšobnej komisie vydá žiadateľovi po úspešnom absolvovaní skúšky hospodára vysvedčenie o vykonanej skúške hospodára, ktorého vzor je v prílohe č. 30.
  2. Vysvedčenie podpisuje predseda skúšobnej komisie a opatrí okrúhlou pečiatkou obvodného lesného úradu, ktorý organizuje skúšku hospodára.

Vyššia skúška

  • § 60

Vyššiu skúšku nemusia skladať absolventi vysokých škôl lesníckych alebo lesníckych technických škôl, ktorí absolvovali predmet poľovníctvo alebo vykonali skúšku z tohto predmetu.

  • § 61
  1. Žiadosť o vykonanie vyššej skúšky podáva žiadateľ na krajskom lesnom úrade príslušnom podľa trvalého pobytu. Žiadateľ priloží k žiadosti životopis s prehľadom o poľovníckej praxi.
  2. Krajský lesný úrad upovedomí žiadateľa najneskôr do 30 dní pred termínom o termíne a mieste konania vyššej skúšky.
  3. Vyššia skúška sa uskutoční, ak je prihlásených najmenej 10 žiadateľov o jej vykonanie. Vyššiu skúšku môžu krajské lesné úrady organizovať aj spoločne. Náklady na vyššiu skúšku uhrádza žiadateľ.
  • § 62
  1. Vyššia skúška sa koná pred skúšobnou komisiou vymenovanou ministerstvom.
  2. Skúšobná komisia sa skladá z predsedu, ktorým je zamestnanec ministerstva, ktorý má v pracovnej náplni poľovníctvo a z členov a to po jednom pre každú skupinu predmetov. Krajský lesný úrad určí pre komisiu zapisovateľa.
  • § 63
  1. Vyššiu skúšku tvorí písomná časť a ústna časť.
  2. Predseda riadi celý priebeh vyššej skúšky a môže dávať otázky zo všetkých skupín skúšobných predmetov.
  3. Pred začatím vyššej skúšky preukážu žiadatelia komisii totožnosť občianskym preukazom.
  • § 64
  1. Najprv sa koná písomná skúška. Skúšobné predmety sú uvedené v prílohe č. 19 bod 3.
  2. Predseda skúšobnej komisie vygeneruje skúšobný test pre každého uchádzača s 90 otázkami po 15 otázok z každej oblasti podľa prílohy č. 19 bod 3. Súčasťou písomného testu je riadenie poľovníctva, poľovnícke plánovanie, štatistika a evidencia. Trvanie písomnej skúšky nesmie presiahnuť tri hodiny.
  3. Žiadateľom sa nepovoľuje používať pomôcky pri skúške, okrem kalkulačky a pomôcok, ktoré pre potreby vykonania písomnej skúšky má žiadateľ k dispozícii od organizátora skúšky.
  4. Po uplynutí času, určeného na písomnú skúšku, ukončí žiadateľ prácu na počítači, a to aj nedokončenú.
  5. Predseda pripustí žiadateľa na ústnu skúšku, ak správne zodpovie v písomnej časti aspoň na 90 % všetkých otázok sa z každej skupiny najmenej 80 %.
  • § 65
  1. Po písomnej skúške nasleduje ústna skúška, ktorá u jedného žiadateľa môže trvať najdlhšie 60 minút.
  2. Ústna skúška je verejná. Žiadateľ je skúšaný pred celou skúšobnou komisiou. Prítomnosť žiadateľov v skúšobnej miestnosti, ktorí ešte nevykonali ústnu skúšku, je zakázaná. Žiadateľ si vylosuje po dvoch otázkach z každej skupiny predmetov podľa prílohy č. 19 bod 3.
  • § 66
  1. Vedomosti žiadateľa zhodnotí komisia súhrnne, tak z písomnej ako aj z ústnej skúšky výsledkom „prospel“ alebo „neprospel“, a to z každej jednotlivej skupiny predmetov.
  2. Po skončení skúšok z jednotlivých skupín predmetov o výsledku skúšky rozhodne komisia na neverejnej porade.
  3. Výsledok skúšky sa klasifikuje takto: „prospel“ alebo „neprospel“. Žiadateľ prospel, ak ho týmto spôsobom ohodnotili zo všetkých skupín predmetov. Žiadateľ na skúške neprospel, ak ho týmto spôsobom ohodnotili hoci len z jednej skupiny predmetov.
  4. O výsledku a priebehu skúšky sa vyhotoví zápis, ktorý obsahuje aj vyhodnotenie vedomostí žiadateľa z jednotlivých skupín predmetov. Zápis podpisuje predseda, ostatní členovia komisie a zapisovateľ.
  5. Predseda skúšobnej komisie oznámi výsledok vyššej skúšky verejne žiadateľom. Rozhodnutie komisie o výsledku je konečné.
  6. Ak žiadateľ pri vyššej skúške neprospel, môže ju opakovať v najbližšom termíne. Vyššiu skúšku možno opakovať najviac raz. Náklady na opakovanie vyššej skúšky uhrádza žiadateľ.
  • § 67

Prehľad o výsledku skúšok sa vyhotovuje podľa vzoru, ktorý je uvedený v prílohe č. 31.

  • § 68
  1. Žiadatelia dostanú o vykonanej vyššej skúške vysvedčenie s výsledkom vyššej skúšky, ktorého vzor je v prílohe č. 32.
  2. Vysvedčenie o vyššej skúške podpisuje predseda skúšobnej komisie; opatruje sa odtlačkom pečiatky krajského lesného úradu.
  • § 69

Skúška odbornej spôsobilosti poľovníckej stráže

  1. Skúška odbornej spôsobilosti poľovníckej stráže sa vykonáva písomným testom. Písomný test generuje určený zamestnanec obvodného lesného úradu a kandidát na člena poľovníckej stráže ho absolvuje pomocou počítača. Písomný test obsahuje po piatich otázkach z okruhov otázok, ktoré sú uvedené v prílohe č. 19 bod 4.
  2. Vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti poľovníckej stráže vyhodnotí počítačový program. Skúška odbornej spôsobilosti poľovníckej stráže sa považuje za úspešne absolvovanú, ak kandidát na člena poľovníckej stráže správne odpovie na 25 otázok.
  3. Výsledok skúšky odbornej spôsobilosti poľovníckej stráže zaeviduje obvodný lesný úrad v prehľade o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti poľovníckej stráže, v ktorom uvedie dátum skúšky odbornej spôsobilosti poľovníckej stráže, počet správne zodpovedaných otázok.
  4. Zoznam členov poľovníckej stráže obsahuje:
    1. meno a priezvisko člena poľovníckej stráže,
    2. dátum narodenia,
    3. adresa trvalého pobytu,
    4. dátum ustanovenia do funkcie,
    5. číslo preukazu
    6. názov poľovného revíru,
    7. identifikácia užívateľa poľovného revíru.
    8. Člen poľovníckej stráže sa preukazuje odznakom člena poľovníckej stráže a preukazom člena poľovníckej stráže, ktorých vzory sú v prílohe č. 33.
  • § 70

Žiadosť o vydanie alebo predĺženie platnosti poľovného lístka

  1. Žiadosť o vydanie alebo predĺženie platnosti poľovného lístka predkladá žiadateľ obvodnej komore podľa miesta jeho trvalého bydliska. Vzor žiadosti je uvedený v prílohe č. 34.
  2. Žiadateľ, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky podáva žiadosť na vydanie poľovného lístku obvodnej komore, v pôsobnosti ktorej začne vykonávať lov zveri.

Čas lovu

  • § 71
  1. Čas lovu sa ustanovuje takto:
    1. srstnatá zver
      1. zajac poľný od 1. novembra do 15. januára; lov sokoliarskymi dravcami od 1. septembra do 31. decembra,
      2. králik divý od 1. septembra do 31. decembra,
      3. ondatra pižmová od 1. októbra do 15. apríla,
      4. kuna lesná a kuna skalná od 1. septembra do konca februára,
      5. jazvec lesný od 1. septembra do 30. novembra,
      6. vlk dravý od 1. októbra do 31. januára; okrem území:
        1. v okrese Rožňava a Košice okolie na území národného parku Slovenský kras vrátane územia západne od štátnej cesty od obce Háj cez obec Turňa nad Bodvou až po hraničný priechod Dvorníky,
        2. v okrese Čadca na území severovýchodne od štátnej cesty od hraničného priechodu Bumbálka po obec Makov a severozápadne od rieky Kysuca a jej ľavostranného prítoku – potoka Oščadnica až po obec Oščadnica, od obce Oščadnica je územie ďalej ohraničené južnou hranicou katastrálneho územia obce Oščadnica až po štátnu hranicu s Poľskou republikou,
  2. diviak lesný, diviačica od 16. júla do 31. decembra, diviača a lanštiak po celý rok,
  3. daniel škvrnitý od 1. septembra do 15. januára, danielka a danielča od 16. augusta do 31. decembra,
  4. jeleň európsky a jelenča od 16. augusta do 15. januára, jelenica od 16. augusta do 30. novembra,

10.  jeleň sika od 1. septembra do 31. decembra,

11.  pasrnec bielochvostý od 1. septembra do 31. decembra,

12.  srnec hôrny od 16. mája do 30. septembra, srna a srnča od 1. septembra do 31. decembra,

13.  muflón lesný od 1. augusta do 15. januára, muflonka a muflónča od 1. augusta do 31. decembra; muflón samec vo zverniciach celoročne,

14.  šakal zlatý od 1. septembra do 31. januára,

15.  kamzík vrchovský alpský od 1. septembra do 31. decembra,

16.  líška hrdzavá celoročne,

17.  medvedík čistotný celoročne,

18.  psík medvedíkovitý celoročne,

19.  tchor tmavý od 1. septembra do konca februára,

20.  norok severoamerický celoročne,

21.  nutria riečna celoročne,

  1. pernatá zver
    1. jariabok hôrny kohút od 1. októbra do 15. novembra,
    2. morka divá kohút od 15. marca do 15. mája; obe pohlavia od 1. októbra do 31. decembra,
    3. bažant poľovný kohút od 1. novembra do 15. január, v bažantniciach od 1. októbra do 28. februára; lov sokoliarskymi dravcami obe pohlavia od 1. septembra do 31. decembra,
    4. bažant jarabý kohút od 1. októbra do 31. decembra, v bažantniciach od 1. septembra do konca februára,
    5. jarabica poľná od 16. septembra do 15. októbra,
    6. kuropta horská od 16. septembra do 31. decembra,
    7. holub hrivnák od 1. augusta do 31. októbra,
    8. hrdlička záhradná od 1. augusta do 31. decembra,
    9. lyska čierna od 1. októbra do 16. januára,

10.  sluka lesná od 1. októbra do 31. novembra,

11.  hus divá, hus poľná a hus bieločelá od 1. októbra do 31. januára,

12.  kačica divá od 1. septembra do 31. januára,

13.  chochlačka sivá od 1. októbra do 15. januára,

14.  chochlačka vrkočatá od 1. októbra do 15. januára,

15.  havran čierny od 1. júna do konca februára,

16.  sojka škriekavá od 1. júna do konca februára,

17.  straka čiernozobá od 1. júna do konca februára,

18.  vrana túlavá od 1. júna do konca februára.

  1. Ak deň pred prvým dňom času lovu alebo deň po poslednom dni času lovu pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja, možno loviť aj v tento deň.
  2. Vo zverniciach možno lov zveri, na ktorej chov zvernica slúži, vykonávať aj od 1. januára do 31. januára.
  3. Súhlas užívateľa poľovného revíru na lov zveri, ktorá nepodlieha poľovníckemu plánovaniu sa v povolení na lov vyznačuje len ako alternatíva „áno/nie“.
  • § 72
  1. V samostatných a uznaných bažantniciach možno loviť celoročne kunu lesnú, kunu skalnú, jazveca lesného, sojku škriekavú, havrana čierneho, čajku smejivú, straku čiernozobú a vranu túlavú.
  2. Na plôdikových rybníkoch a rybníkoch s chovom násadových rýb možno loviť aj čajku smejivú po celý rok a na ostatných rybníkoch od 1. augusta do 30. novembra.
  3. V poľovných lokalitách tetrova hoľniaka, tetrova hlucháňa a v poľovných revíroch s plánovaným chovom jarabice poľnej možno loviť celoročne sojku škriekavú, kunu skalnú, kunu lesnú, straku čiernozobú a vranu túlavú.
  4. Loviť sliepku bažanta poľovného možno len v bažantniciach, kde sa vypúšťajú umelo odchované bažantie kurčatá alebo dospelé jedince – sliepky; loviť ju možno od 1. októbra do konca februára.

Poľovne upotrebiteľné psy

  • § 73
  1. V záujme zabezpečenia riadneho poľovníckeho hospodárenia, lovu zveri, dohľadania postrieľanej zveri, zamedzenia znehodnotenia diviny, záchrany zveri a vajec v čase zberu poľnohospodárskych plodín a živelných udalostí, a ochrany zveri proti predátorom sa ustanovujú druhy skúšok pre získanie kvalifikácie poľovnej upotrebiteľnosti psov, ktorých zoznam je uvedený v prílohe č. 35.
  2. Na skúškach poľovnej upotrebiteľnosti preukazuje pes vlastnosti a schopnosti pracovať pri užívaní poľovného revíru.
  3. Skúšky poľovnej upotrebiteľnosti organizuje a vykonáva komora podľa všeobecných zásad ,ktoré vydá v skúšobnom poriadku pre skúšky poľovných psov.
  4. Výcvik, skúšky a iné kynologické podujatia sa neposudzujú ako užívanie poľovného revíru.
  5. Pri jednotlivých druhoch skúšok podľa skupín plemien sa postupuje podľa skúšobných poriadkov pre skúšky:
  6. stavačov,
  7. malých plemien,
  8. farbiarov,
  9. duričov,
  10. brlohárov,
  11. retrívrov.
  12. Skúšobné poriadky pre skúšky jednotlivých skupín plemien vydá komora.
  13. Výkony psov na skúškach hodnotia kvalifikovaní rozhodcovia vymenovaní a delegovaní komorou.
  • § 74

Poľovne upotrebiteľné psy vo vlastníctve zahraničných majiteľov sa môžu používať pri užívaní poľovných revírov, ak sú zapísané v plemenných knihách uznaných FCI a absolvovali predpísané druhy skúšok poľovnej upotrebiteľnosti, o čom predloží vodič psa príslušný doklad.

 

 

  • § 75
  1. Užívateľ poľovného revíru vedie evidenciu poľovných a poľovne upotrebiteľných psov vo svojom vlastníctve a vlastníctve svojich zamestnancov alebo členov, ak sa tieto psy používajú pri užívaní poľovného revíru, ktorú predkladá každoročne spolu s plánmi poľovníckeho hospodárenia obvodnému lesnému úradu a obvodnej komore.
  2. Kontrolu skutočného stavu poľovne upotrebiteľných psov u užívateľov poľovných revírov vykonáva komora v spolupráci s orgánmi štátnej správy poľovníctva.
  • § 76

Značka

  1. Značka na označenie usmrtenej raticovej zveri alebo veľkej šelmy (ďalej len „značka“) obsahuje označenie série, evidenčné číslo, označenie krajského a obvodného lesného úradu a označenie dní a mesiacov použitia značky. Vzor značky je uvedený v prílohe č. 36.
  2. Označenie raticovej zveri a veľkej šelmy značkou spočíva v založení značky v reze vedenom medzi lýtkovou kosťou a Achillovou šľachou na zadnej končatine raticovej zveri a veľkej šelmy a jej uzamknutí tak, aby sa značka nedala bez poškodenia otvoriť.
  3. Značku vydáva poľovnícky hospodár spolu s povolením na lov zveri.
  4. V evidencii o vydaných značkách eviduje číslo značky, dátum jej vydania, meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu a podpis osoby, ktorá značku prevzala.
  5. V evidencii použitia značiek poľovnícky hospodár uvádza dátum lovu, druh ulovenej raticovej zveri a veľkej šelmy, meno a priezvisko strelca a číslo použitej značky.
  6. Prehľad o prevzatých značkách, ktorý vedie objednávateľ značiek, obsahuje sériu a čísla prevzatých značiek, dátum vydania značiek užívateľovi revíru, meno a podpis osoby, ktorá značky užívateľovi revíru vydala a meno a priezvisko a podpis osoby, ktorá značky za užívateľa poľovného revíru prevzala.
  7. Po uplynutí času lovu uvedeného v povolení na lov musí osoba, ktorej bola značka vydaná, nepoužité značky bezodkladne vrátiť poľovnému hospodárovi.
  8. Na spoločnej poľovačke zakladá značku na výrade vedúci poľovačky.
  • § 77

Lístok o pôvode zveri

Lístok o pôvode raticovej zveri alebo veľkej šelmy vyhotovuje poľovnícky hospodár alebo ním poverená osoba dvojmo, prvopis odovzdáva prepravca ulovenej zveri jej odberateľovi, druhopis ostáva pre potreby užívateľa poľovného revíru. Vzor lístka o pôvode ulovenej zveri je uvedený v prílohe č. 37.

Prechodné a zrušovacie ustanovenia

  • § 78
  1. Príprava na skúšky z poľovníctva a skúšky z poľovníctva začaté pred účinnosťou tejto vyhlášky sa ukončia podľa doterajšieho predpisu.
  2. Kritéria chovnosti určené podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti do rozhodnutia poradného zboru, najdlhšie do 31. januára 2010.
  3. Povolenia na lov podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti do termínu v nich uvedenom, najdlhšie do 31. decembra 2009.
  4. Kvalifikačné predpoklady člena obvodnej komisie podľa doterajších predpisov sa považujú za kvalifikačné predpoklady podľa tejto vyhlášky do 31. decembra 2010.
  5. Žiadosť o vydanie alebo predĺženie platnosti poľovného lístka sa do 31. mája 2010 predkladá obvodnému lesnému úradu podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa alebo u cudzinca podľa miesta, kde začne lov zveri. Obvodný lesný úrad vydáva poľovný lístok podľa podmienok a podľa vzoru platného podľa doterajších predpisov najdlhšie do 31. mája 2010.
  • § 79

Zrušuje sa

  1. vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej socialistickej republiky č. 59/1967 Zb., ktorou sa vydávajú vykonávacie predpisy k zákonu o poľovníctve v znení vyhlášky č. 246/1993 Z. z., vyhlášky č. 143/1994 Z. z., vyhlášky č. 340/1996 Z. z. a vyhlášky č. 407/2002 Z. z.,
  2. vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej socialistickej republiky a Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 171/1975 Zb., ktorou sa mení výpočet zveri, znení vyhlášky č. 222/2001 Z. z.,
  3. vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej socialistickej republiky č. 172/1975 Zb. o ochrane a o čase, spôsobe a podmienkach lovu niektorých druhov zvierat v znení vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 231/1997 Z. z. a vyhlášky č. 230/2001 Z. z.,
  4. vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 91/1997 Z. z. o poľovníckych oblastiach a o kvalitatívnych triedach poľovných revírov,
  5. vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 368/1997 Z. z. o chovateľských prehliadkach poľovníckych trofejí,
  6. vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 229/2001 Z. z. o spôsobe kontroly ulovenej zveri,
  7. vyhlášku Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 407/2002 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a výživy Slovenskej socialistickej republiky č. 59/1967 Zb., ktorou sa vykonávajú predpisy k zákonu o poľovníctve v znení neskorších predpisov,
  8. výnos Ministerstva poľnohospodárstva a výživy o vydaní Vzorových stanov poľovníckeho združenia, Skúšobného poriadku pre skúšky z poľovníctva, Skúšobného poriadku pre skúšky poľovníckych hospodárov a Skúšobného poriadku pre vyššie odborné poľovnícke skúšky, uverejnené v prílohe v čiastke 21/1967 Vestníka Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej socialistickej republiky,
  9. výnos z 29. marca 1994 č. 46/1994-100, ktorým sa vydáva jednotný poľovnícky a disciplinárny poriadok (Oznámenie 99/1994 Z. z.),

10.  výnos zo 6. júla 2005 č. 2667/2005-100, ktorým sa mení výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky z 29. marca 1994 č. 46/1994-100, ktorým sa vydáva jednotný poľovnícky a disciplinárny poriadok (Oznámenie 334/2005 Z. z.).

  • § 80

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. septembra 2009, okrem ustanovenia § 70, ktorý nadobúda účinnosť 1. júna 2010.

 

Stanislav Becík

minister